Aktívny záhradkár, dobrý záhradkár. Niečo v podobnom zmysle, mi vždy hovorievala moja babka. Teda jej vysvetlenie bolo omnoho zdĺhavejšie, no pointa bola presne takáto. Aktívni by ste mali byť hlavne na jeseň. Samozrejme, že bez práce to nejde ani na jar a ani počas leta, ale práve koncom pestovateľskej sezóny, môžete na svojej záhrade urobiť najviac práce. Chcel by som sa venovať hlavne pôde. Nie všetkej, ktorú máte na záhrade, ale tej, do ktorej sadíte rastliny, teda vašim a mojim záhonom.
S prípravou pôdy, by ste mali začať hneď, ako na jednotlivých políčkach zozbierate úrodu. Možno čakáte, že budem hovoriť o tvrdej práci s rýľom a s hrabľami. Nie, nie, ste na omyle. Príprava pôdy totiž môže vyzerať  aj úplne inak.Dážďovka na hline.jpg
 
Bez námahy, rýchlo a lepšie
 
Ja svoje záhony pripravujem asi nejako tak, že s nimi v podstate nič nerobím. Základom je to, aby ostala pôda na zimu prikrytá, ideálne čo najhrubšou vrstvou rastlinného materiálu. Takto môžu pôdne organizmy pracovať do neskorej zimy a ak to urobíte naozaj dobre,  tak aj počas zimy celej. Môžete to previesť dvomi spôsobmi. Buď nechajte všetko tak. Rastliny odstráňte iba vtedy, ak sú napadnuté chorobami alebo škodcami. Na záhonoch nechajte ležať i burinu. Zem ostane prikrytá a navyše ju aj pohnojíte. Na jar všetko jemne zapracujete do pôdy a ste pripravení na sadenie.hlina a tráva.jpg
Druhý spôsob je taký, že vytrháte všetku burinu aj rastliny. Políčko jemne prekopete motičkou, v podstate sa iba snažte prekypriť vrchnú časť zeme, maximálne do takých dvadsiatich centimetrov. To, čo ste vytrhali následne rozhádžte na pole. Snažte sa vytvoriť hrubšiu vrstvu. Tento postup je vhodný iba vtedy, ak je vonku ešte dostatočne teplo, takže najneskôr v októbri.
Základom je to, aby zem neostala odkrytá. Taktiež ju nikdy nerýľujte, pretože iba poprehadzujete úrodné a neúrodné vrstvy. Inak povedané, zničíte to, čo príroda vytvárala viac ako pol roka.